Opis projektu a aktivity

Program: Interreg Slovenská republika – Česká republika 2014 – 2020
Názov projektu SK: Koordinácia ochrany, monitoringu a manažmentu západokarpatskej populácie vlka dravého a rysa a ostrovida na československom pomedzí 
Akronym projektu: ŠELMY SKCZ
Číslo projektu: NFP304020D016
Začiatok realizácie projektu: 01.01.2018
Dĺžka realizácie projektu: 24 mesiacov
Rozpočet projektu ŠOP SR: 176 831,00 Eur
Celkový rozpočet projektu: 504 554,74 Eur
Vedúci prijímateľ: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Partneri projektu: Ústav biologie obratlovců AV ČR, v.v.i.  (rozpočet: 128 083,00 Eur)
Národné lesnícke centrum (rozpočet: 101 848,75 Eur)
Hnutí DUHA, Olomouc (rozpočet: 97 791,99 Eur)

 

 

Projekt je realizovaný v rámci celého záujmového územia, zahrňujúceho lokality v Českej republike: CHKO Bílé Karpaty, CHKO Beskydy a v Slovenskej republike: CHKO Biele Karpaty, CHKO Strážovské vrchy, CHKO Kysuce, NP Malá Fatra, CHKO Horná Orava. Väčšina navrhovaných činností v rámci záujmového územia bude koordinovane realizovaná v oboch pohraničných oblastiach. Jedná sa o tieto aktivity:

  1. mapovanie a monitoring rysa ostrovida a vlka dravého,
  2. vytvorenie nástrojov pre spoločnú cezhraničnú ochranu a manažment vlka dravého a rysa ostrovida,
  3. vzdelávanie, informovanosť a práca s odbornou a laickou verejnosťou

Aktivity v oblasti mapovania a monitoringu rysa ostrovida a vlka dravého zahŕňajú mapovanie a monitoring (ďalej len „monitoring“) týchto veľkých šeliem. Monitoring bude prebiehať počas celého roka (intenzívnejšie v zimnom období) a bude rozdelený podľa druhu veľkej šelmy a podľa spôsobu monitorovania daného druhu:

Monitoring pobytových znakov (stopy, brlohy, trus, strhnutá zver, ap.) s cieľom zistiť prítomnosť rysa/vlka v danej oblasti a získať vzorky na analýzu DNA.

Mapovatelia s dostatočnou kvalifikáciou budú mať na starosti jednotlivé časti skúmaného územia, kde budú v pravidelných intervaloch (minimálne 3x za mesiac v zimnom období (november-marec), 1x za mesiac vo vegetačnom období (apríl-október) mapovať výskyt cieľových druhov a odoberať vzorky na DNA analýzy (trus, chlpy, moč). Jednotlivé trasy pochôdzok a nálezy budú zaznamenávané pomocou GPS koordinátov a zároveň bude vyhotovená fotodokumentácia, ktorá bude predstavovať dôležitú súčasť spoločnej databázy. Na nájdené značkovacie miesta rysa budú za účelom získania väčšieho počtu chlpov, vhodných na analýzu DNA, umiestnené chlpové pasce (koberec so suchým zipsom vnadený zmesou castorea (synteticky vyrobený výlučok podchvostovej žľazy bobra) a oleja z kocúrnika obyčajného (Nepeta cataria)).

Intenzívny a extenzívny fotomonitoring predstavuje monitoring pomocou špeciálnych fotokamier (fotopascí)

V rámci monitoringu pomocou pravidelného rozmiestnenia fotopascí v kvadrátovej sieti je možné sledovať pohyb jednotlivých jedincov a na základe opätovných záchytov odhadnúť hustotu ich populácie pomocou CMR a SECR modelov. Intenzívny fotomonitoring bude prebehať 80-90 dní (november-január), kedy budú v teréne rozmiestené 1-2 fotopasce na kvadrát o veľkosti 5×5 km. V rámci projektu tak bude fotopascami pokrytých celkom 140 kvadrátov. Extenzívny fotomonitoring bude realizovány v priebehu ostatných mesiacov, v ktorých budú fotopasce umiestené s cieľom potvrdenia reprodukcie vlka a rysa a získaní informácií o počte narodených mláďat a statuse jednotlivých jedincov rysa alebo svoriek vlka. V kombinácii s ďalšími metódami bude prebiehať verifikácia navrhnutých biokoridorov v rámci oboch krajín a tiež biokoridorov medzi oboma štátmi.

Neinvazívne genetické vzorkovanie bude robené v rámci monitoringu pobytových znakov

Vzorkovanie prebieha hlavne v zimnom období s cieľom získať, čo najväčší počet vzoriek (trus alebo chlpy pri stopovaní priamo na stopnej dráhe, objavenie značkovacích miest – skaly, vývraty a pod., kde bude možné opakovane nachádzať chlpy a moč, prípadne inštalovať chlpové pasce, nájdenie strhnutých koristí a trusu v ich okolí, atď.). Z nájdených biologických vzoriek (trus, chlpy, moč, krv), prípadne ďalších získaných tkanivových vzoriek (jedinci usmrtení pri dopravných nehodách, legálne ulovení jedinci vlka, muzeálne vzorky) bude následne izolovaná DNA pomocou špeciálnych izolačných kitov (Qiagen Mini Stool Kit (izolácia DNA z trusu), Geneaid Genomic DNA Mini Kit (izolácia DNA z tkanív, chlpov alebo moču). Pre každý druh je vytvorená a zoptimalizovaná (podmienky polymerázovej reťazovej reakcie (PCR)) sada 15 mikrosatelitov, ktorých kombinácia je u každého jedinca špecifická („genetický otlačok prstu“) a je tak možná ich identifikácia. Pohlavie bude u získaných vzoriek určené pomocou špeciálneho markeru génu pre amelogenín, ktorý je viazaný na pohlavné chromozómy. U neinvazívnych vzoriek budeme využívať tzv. „ multi-tube approach“, t.j. jednotlivé získané genotypy jedincov budú niekoľkokrát opakované (2-8x) za účelom potvrdenia správnosti amplifikovaných alel u jednotlivých mikrosatelitových lokusov. Ide o štandardne využívanú metódu pri práci s neinvazívne získanými vzorkami, u ktorých je kvalita izolovanej DNA nízka a hrozí väčšie nebezpečenstvo kontaminácie vzoriek a prípadných replikačných chýb v priebehu PCR (nulové alely, falošné alely, atď.). Získané genetické dáta budú analyzované pomocou moderných softwarových nástrojov vhodných pre populačnú, ochranársku a krajinnú genetiku. Pomocou neinvazívneho genetického vzorkovania bude možné zistiť genetickú variabilitu danej populácie, jej pohlavnú štruktúru a možnú štruktúrovanosť, naznačujúcu prítomnosť migračných bariér v danej oblasti. Identifikácia na jednotlivé jedince a ich opätovné záchyty v rámci skúmaného územia umožnia odhadnúť priestorovú aktivitu jednotlivých jedincov a príbuzenské vzťahy medzi nimi a tiež početnosť populácie pomocou moderných CMR (capture-recapture) modelov podobne ako je tomu v prípade údajov z fotopascí.

V rámci tejto aktivity bude vytvorená spoločná databáza genotypov identifikovaných jedincov, ktorá bude slúžiť k ich identifikácii v súčasnosti aj v budúcnosti. V rámci projektu plánujeme vyhodnotenie cca 500 vzoriek ako štatisticky signifikantného základného súboru potrebného pre vypracovanie relevantného dokumentu o cezhraničnej populácii veľkých šeliem. Vzorky budú spracované a vyhodnotené na Ústave biologie obratlovců AV ČR, v.v.i. (HCP), ktorý má dlhoročné skúsenosti s analýzou neinvazívnych genetických vzoriek a disponuje plne vybaveným laboratóriom vrátane miestností špeciálne určeným pre prácu s neinvazívnymi DNA vzorkami.

Telemetrické sledovanie veľkých šeliem pomocou GPS/satelitného telemetrického monitoringu odchytených a imobilizovaných jedincov rysa a vlka.

Plánuje sa odchyt, imobilizácia nasadenie telemetrických vysielačov trom rysom a dvom vlkom (toto však považujeme za základný súbor, ktorý nemusí byť naplnený – existujú viaceré objektívne dôvody, pre ktoré sa nemusí odchyt všetkých jedincov podariť), aby bolo možné zabezpečiť vypracovanie relevantného dokumentu o etológii rysej a vlčej populácie v prihraničných lokalitách. Na základě podrobného sledovania ich pohybu bude možné objasniť ich priestorové a potravné nároky a tiež využívanie migračných koridorov pri presunoch medzi horskými celkami. Na základe podrobnej analýzy získaných výsledkov tohoto a predchádzajúceho projektu prebiehajúceho na českej strane, v rámci ktorého boli označení ďaľší štyria jedinci rysa, bude možné vyhodnotiť konektivitu krajiny, úroveň jej fragmentácie, vytipovať migračné biokoridory a odhaliť rizikové oblasti, pôsobiace ako migračné bariéry.

Veľkoplošné sčítanie vlka a rysa na snehu na výberových plošných jednotkách – zimný monitoring

Táto forma monitoringu predstavuje koordinované mapovanie v rámci všetkých navrhovaných lokalít. Zimné stopovanie sa bude realizovať v jednotnom termíne, vždy na rovnakých trvalých monitorovacích lokalitách, jednotnou metodikou, pri dobrých stopovacích podmienkach a v čase najväčšej kohézie svoriek, teda v mesiacoch január až február, po ukončení lovu vlka na Slovensku. Uvedená forma monitoringu je však úplne závislá od existencie snehovej prikrývky. Obdobná aktivita bude realizovaná aj na českej strane pod záštitou AOPK (mimo aktivity tohoto projektu).

Evidencia reprodukčných párov, resp. prírastku vlka – letný monitoring

Predstavuje mapovanie evidenciou prírastku, ktorý pozostáva z:

  1. určenia lokalít reprodukčných párov evidenciou výskytu šteniec prostredníctvom zberu údajov stôp šteniec, vizuálnym pozorovaním a pozorovaním zvukových prejavov šteniec,
  2. evidencie úhynu šteniec a vodiacej vlčice,
  3. editácie lokalít s pozorovaním šteniec.

Evidencia všetkých škôd spôsobených veľkými šelmami na hospodárskych zvieratách

V rámci evidencie škôd sa bude zahŕňať aj evidencia predačného tlaku vo vzťahu k raticovej prežúvavej a diviačej zveri.

Evidencia uhynutých jedincov veľkých šeliem, predstavuje evidenciu usmrtených jedincov

Evidencia prebieha:

  • v rámci legálneho odstrelu vlka na Slovensku,
  • na cestných komunikáciách a železničných tratiach,
  • v rámci nelegálneho usmrtenia pytliactvom,
  • iným spôsobom usmrtených rysov a vlkov.

V projekte sú postupne vytvorené nástroje pre efektívnu spoločnú cezhraničnú ochranu a manažment rysa ostrovida a vlka dravého.

  1. Vytvorenie spoločnej databázy empirického materiálu (nálezová databáza pobytových znakov, databáza identifikovaných jedincov na základe fotomonitoringu a DNA analýz) zozbieraného počas realizácie všetkých aktivít v oblasti monitoringu.
  2. Identifikácia migračných koridorov (biokoridorov) ako výstup spoločného monitoringu v oboch štátoch (na základe údajov z telemetrie, DNA analýz a fotomonitoringu). Táto aktivita je nevyhnutná pre minimalizáciu úhynov chránených živočíchov v rámci dopravy, ako aj navrhovanie a výstavbu zelených mostov, čo predstavuje prvý krok pre úspešnú migráciu jedincov a nastavenie spoločných princípov ochrany a manažmentu veľkých šeliem v oboch krajinách.
  3. Jedným z hlavných výstupov projektu bude Štúdia s odporúčaniami pre starostlivosť o veľké šelmy v cezhraničnom regióne, ktorá bude spoločná pre celé prihraničné územie, bude vychádzať z národných programov starostlivosti/programov péče a výsledkov projektu tak, aby zabezpečila stabilizáciu rysej a vlčej populácie v Západných Karpatoch a napomohol zvyšovaniu početnosti týchto druhov na území Českej republiky.

Aktivity v oblasti vzdelávania, informovanosti práce s odbornou a laickou verejnosťou predstavujú jedny z najdôležitejších aktivít projektu. Vzdelávanie a informovanosť zainteresovaných skupín boli v minulosti v oboch štátoch veľmi zanedbávané, čo sa odzrkadlilo v praxi zvyšovaním tzv. averzie voči veľkým šelmám a na druhej strane zvyšovaním snáh o ich „neprimeranú ochranu“ hlavne na území Slovenska, bez podpory vedeckých a praktických poznatkov. Veľmi slabú stránku predstavuje aj informovanosť o možnostiach riešenia problematiky škôd spôsobených veľkými šelmami na hospodárskych zvieratách a úbytku raticovej zveri pod vplyvom predácie zo strany šeliem. V rámci projektu navrhujeme:

  • zlepšiť informovanosť verejnosti o veľkých šelmách, ich spôsobe života, potrebách a správaní s dôrazom na všetky cieľové skupiny obyvateľstva: poľovníkov, chovateľov hospodárskych zvierat a širokú verejnosť,
  • dôsledne vysvetliť a zvýšiť úroveň poznatkov o predácii veľkých šeliem vo vzťahu k hospodárskym zvieratám a voľne žijúcej zveri,
  • podnecovať a podporovať vhodné aktivity zamerané na elimináciu nelegálneho usmrcovania veľkých šeliem,
  • vypracovať verejne prístupnú databázu o veľkých šelmách, osídľovaní nových území, monitorovacích metódach, genetike, nelegálnom usmrcovaní, dopravnej mortalite, škodách na hospodárskych zvieratách, stratách na raticovej zveri a útokoch na psy za účelom informovanosti čo najširšej verejnosti.

Za týmto účelom budú organizované viaceré podujatia zamerané na všetky činnosti navrhnuté v rámci tejto aktivity:

  • vydávanie tlačových správ, práca s médiami a sociálnymi sieťami. Minimálne 50 vlastných článkov publikovaných na www.selmy.cz a stránkach projektu, 150 mediálnych výstupov v iných médiách, týkajúcich sa tematiky veľkých šeliem.
  • štyri viacdenné terénne školenia pro laickú verejnosť v oblasti výskytu veľkých šeliem. Záujemci o monitoring veľkých šeliem získajú praktické informácie o metódach mapovania veľkých šeliem, zúčastnia sa terénnych pochôdzok so skúsenými mapovateľmi a sami sa budú podieľať na monitoringu. Semináre prebehnú v prihraničnom regióne v novembri 2017 a 2018, vždy pred začiatkom hlavnej sezóny zimného monitoringu.
  • štyri informačné semináre pre laickú a odbornú verejnosť (chovatelia hospodárskych zvierat, užívatelia poľovných revírov, zainteresované subjekty v rámci mapovania a monitoringu veľkých šeliem v záujmovej oblasti na slovenskej a českej strane, pracovníci Štátnej ochrany prírody SR, Agentury ochrany přírody a krajiny ČR, pracovníci miestnej samosprávy, atď.).
  • individuálne stretnutia s chovateľmi hospodárskych zvierat a s užívateľmi poľovných revírov v záujmovej oblasti na slovenskej a českej strane
  • jedna záverečná konferencia so všetkými zainteresovanými subjektmi v rámci realizácie projektu, za účasti miestnych samospráv, relevantných orgánov a organizácií ochrany prírody (okresné úrady, ministerstvá)
  • vypracovanie spoločného dokumentu – metodického materiálu zameraného na zosúladenie mapovania a monitoringu veľkých šeliem v rámci oboch štátov a zároveň obsahujúceho odporúčania v oblasti škôd a koexistencie človeka a veľkých šeliem (správanie sa pri strete, atď.)
  • vypracovanie a distribúcia propagačných materiálov a tvorba web (pod)stránok zaoberajúcich sa biológiou, etológiou, škodami spôsobenými veľkými šelmami, zásady správania sa pri výskyte veľkých šeliem. Materiály budú distribuované všetkým zainteresovaným skupinám (poľovnícka a ochranárska verejnosť, chovatelia hospodárskych zvierat, deti, stredné školy a učilištia so zameraním na lesnícke, poľovnícke a poľnohospodárske vzdelávanie).

V rámci tejto aktivity plánujeme špeciálnu činnosť a to realizáciu prednášok špeciálne zameraných na veľké šelmy na stredných školách, učilištiach a univerzitách s lesníckym, poľovníckym a poľnohospodárskym zameraním.

Pre zabezpečenie plynulosti realizácie všetkých aktivít navrhujeme šesť stretnutí projektového tímu, v rámci ktorých bude pravidelne vyhodnocovaná komplexnosť postupu jednotlivých opatrení a budú navrhované ďalšie postupy smerujúce k úspešnému ukončeniu projektu.